jar

uz som zase spät vo vilniuse.cestu po polskych cestach sme tentokrat prezili bez ujmy, spinkali sme s lulu ako male babätka celu noc. akurat som doteraz neprisla na to, preco som sa kadzu hodinu presne v rovnaky cas vzdy na chvilku prebrala, pozrela na hodinky v autobuse a opät zaspala...definitivne ma spanok presiel az na polsko-litovskych hraniciach- nesuc v sebe este stale prilis zive dojmy zo slnecneho slovenska a prahy, zobudila som sa do uprsaneho a sychraveho rana. krajina naokolo este stale vyckavala na jar, vsetko sa zlievalo do farby vysusenej travy. a do toho dazd. a colnici. kontrolovali cely autobus priblizne 45 minut- skumali nase pasy, viza, fotky prezerali zvacsovacim sklom...zeby vnutorne hranice europskej unie?

mierne rozladene z pocasia sme vystupili na hlavnej autobusovej stanici, sadli na bus a po polhodinovej ceste sme vystupili pri univerzite, pytajuc sa samych seba, co tu zase preboha robime a ci nam nebolo lepsie doma. aby som vysvetlila- litva je fajn krajina. ale ak ste zvyknuti na niektore veci- ako napr. ze ludia su k vam slusni, otvaraju vam dvere, usmeju sa na vas na ulici a navyse tam u vas doma svieti slnko, tak potom chce trochu casu, pokial si zvyknete na krajinu, kde to tak nie je. beriem to tak, ze litva je skratka ina a tym je vlastne zaujimava.

navyse, teraz mame prazdniny. skola je zatvorena uz od velkonocneho pondelka, cely tyzden. to v praxi znamena tolko, ze nie su kurzy- ale univerzita funguje dalej- jedalen je otvorena, kniznica a kaviaren takisto. a je tu napodiv celkom rusno- podla informacii, ktore mam tu prave prebiehaju opravne terminy pre studentov, ktorym nevydalo prvykrat.

svieti tu slniecko, prisla jar. a ja mam z toho dobru naladu. to je vlastne vsetko, co som dnes chcela napisat.

kratko z prahy

som v prahe.napriek tomu,ze v januari som sa na letisku lucila s rodinou s tym,ze sa uvidime o 5 mesiacov, zaciatkom aprila slovak team zbehol do kancelarie eurolines a kupil listky na sk. homesickness? ani nie,skor take spontanne rozhodnutie, kedze v litve je este stale kosa, tento tyzden tam zase snezilo, takze cestovat po krajine sa naozaj nikomu nechce /vsetci to odkladame na teplejsie casy- a velmi dufame,ze take casy aj pridu/- navyse, takmer vsetci erasmus studenti na velku noc tak nejako dezertovali- bud isli pozriet rodinu domov alebo sa rozhodli cestovat po okolitych statoch- vacsinou smerom na juh od litvy, kedze zimy sme si uz naozaj vsetci uzili az dost.
a tak sme minuly tyzden vo stvrtok sadli na bus a po 20hodinovom trmacani sa zvacsa po uzasne rozvinutych polskych cestach sme dorazili do brna. so sebou sme si pribalili aj greka jorgosa, ktory je tiez erasmus student. domov na velku noc nesiel a vo vilniuse sa nudil, tak sme mu naplanovali cestu na sk. prve tri dni stravil u mna, potom sme prisli spolu do bratislavy, kde sme ho po troch dnoch s lulu posadili na vlak do presova- tam si ho vyzdvihol matus, ktory ho ma zajtra poslat do liptovskeho mikulasa za lulu. a tak si grek cestuje, zakladne slovenske frazy sme ho naucili este pred cestou /klasika- prosim, velke pivo. nerozpravam po slovensky. nie som cigos, nebite ma- tuto vetu ho naucil matus, ktory s nim planoval navstivit razovite obce vychodoslovenskeho regionu/ - a tak dufam,ze sa mu vylet bude pacit. to na fotke je jorgos v tn- pri vahu, chudacik, taky bol stastny, ze po 2 mesiacoch vidi piesok...
az pri prichode na sk som si uvedomila, ake prazdniny zazivam v litve. skola je v pohode, kedze vsetky eseje mame odovzdat az ku koncu maja, celkom si uzivam volno. pocet studentov na hodinach kolise- od 12 erasmus na basic lithuanian /to je asi najviac/ az po spolocenstvo nezavislych statov, tam je nas stabilne tak 4-5 kusov. tento system ma niekolko velkych vyhod- okrem toho, ze so studentmi, s ktorymi ste na jednom kurze sa takmer zarucene zblizite, hodiny v uzkom kruhu poskytuju vynikajucu prilezitost na plodne diskusie s vyucujucim /ano, aj to sa moze niekedy stat- hlavne zaciatkom tyzdna-kedze s prichadzajucim vikendom pocet studentov na hodinach klesa, nakolko vsetci oslavuju prichadzajuce dva dni volna/. myslim, ze podobny system sa stabilne uplatnuje v oxforde/cambridge?/- uzky okruh studentov dava priestor pre naozaj intentzivne hodiny. ked sedim na takychto hodinach, automaticky sa prichytim pri porovnavani- a zatial sa mi viac paci system, na ktory sme nabehli vo vilniuse. este treba poznamenat, ze takto fungujeme iba my- erasmus studenti. domaci studenti prava sa tlacia v prednaskovych miestnostiach podobne ako nasi buduci pravnici.
do prahy som prisla navstivit sestru (to na fotke so zakuskami na ziskove, kde byva). davno sme sa nevideli a dalsie perspektivne stretnutie sa crta az niekedy koncom juna, tak som prisla pozriet. je tu velmi, velmi fajn. krasne pocasie, mesto je plne turistov, na druhu stranu karlovho mostu sa mi podarilo pretlacit sa az po takmer tristvrtehodine. aj ked davy naozaj nemusim, akosi mi to nevadilo. myslim,ze som sa vznasala asi meter nad ostatnymi, ocarena zo slniecka a tepla- skratka opojena jarou, ktora si vo vilniuse naozaj dava nadcas.

ok, tento post je pisanych na etapy. z prahy som sa vratila v sobotu v noci. dnes je velkonocny pondelok a ja po priblizne pol litri parfemov vyliatych na moju hlavu sedim a pisem. smrdim ako keby som stravila cele doobedie v parfumerii. pokusam sa prist na zmysel zvykov tykajucich sa tohto dna, zatial mi vsak uspesne unika. kecy o zdravi, krase a sviezosti sa este daju akceptovat pri oblievani vodou, ale tie parfemy, no, neviem, nemozem si pomoct, akosi ich stale nemozem integrovat do explanacnej teorie velkonocnych zvykov. uz si z toho ale nic nerobim- na rok mam pokoj a mozno potom ma osvieti a ja to pochopim.

zajtra opät odchadzam do litvy- pocas dvanastich dni som precestovala priblizne 3 000 km. vilnius, brno,trencin, bratislava, praha, trencin, bratislava, brno, vilnius. stretnutia s ludmi, s ktorymi sa mame radi, lutost, ze nie na vsetkych som si bola schopna najst cas. intenzivny a na zazitky velmi bohaty oddych z litovskych prazdnin. vzdy, ked niekam odchadzam na dlhsiu dobu, mam v hlave taky maly otaznik, ktory sa s priblizujucim sa datumom prichodu na sk vynara coraz castejsie a vzdy je o trochu vacsi- budeme si este mat s tymi ludmi co povedat? nezmenili sme sa vsetci az tak, ze sme uz niekde inde? su vztahy zavisle na osobnych stretnutiach? ako ovplyvnia nove skusenosti stare kamaratstva? a vzdy, ked pridem spät domov, nadavam si, ze som sa zbytocne stresovala- ako keby som si zakazdym po navrate na sk nepovedala to iste- vztahy su o ludoch, nie o vzdialenostiach a intenzite stretavani.

dufam, ze ste vsetci pocas sviatkov mali aspon chvilku casu na oddych a na samych seba. peknu velku noc.