jar

uz som zase spät vo vilniuse.cestu po polskych cestach sme tentokrat prezili bez ujmy, spinkali sme s lulu ako male babätka celu noc. akurat som doteraz neprisla na to, preco som sa kadzu hodinu presne v rovnaky cas vzdy na chvilku prebrala, pozrela na hodinky v autobuse a opät zaspala...definitivne ma spanok presiel az na polsko-litovskych hraniciach- nesuc v sebe este stale prilis zive dojmy zo slnecneho slovenska a prahy, zobudila som sa do uprsaneho a sychraveho rana. krajina naokolo este stale vyckavala na jar, vsetko sa zlievalo do farby vysusenej travy. a do toho dazd. a colnici. kontrolovali cely autobus priblizne 45 minut- skumali nase pasy, viza, fotky prezerali zvacsovacim sklom...zeby vnutorne hranice europskej unie?

mierne rozladene z pocasia sme vystupili na hlavnej autobusovej stanici, sadli na bus a po polhodinovej ceste sme vystupili pri univerzite, pytajuc sa samych seba, co tu zase preboha robime a ci nam nebolo lepsie doma. aby som vysvetlila- litva je fajn krajina. ale ak ste zvyknuti na niektore veci- ako napr. ze ludia su k vam slusni, otvaraju vam dvere, usmeju sa na vas na ulici a navyse tam u vas doma svieti slnko, tak potom chce trochu casu, pokial si zvyknete na krajinu, kde to tak nie je. beriem to tak, ze litva je skratka ina a tym je vlastne zaujimava.

navyse, teraz mame prazdniny. skola je zatvorena uz od velkonocneho pondelka, cely tyzden. to v praxi znamena tolko, ze nie su kurzy- ale univerzita funguje dalej- jedalen je otvorena, kniznica a kaviaren takisto. a je tu napodiv celkom rusno- podla informacii, ktore mam tu prave prebiehaju opravne terminy pre studentov, ktorym nevydalo prvykrat.

svieti tu slniecko, prisla jar. a ja mam z toho dobru naladu. to je vlastne vsetko, co som dnes chcela napisat.