ako si zvyknut na to, ze tulavych topanok sa clovek nezbavi tak lahko, ako predpokladal
pisem s coraz nizsou frekvenciou - posledny krat som nieco kratke napisala takmer pred rokom. mozno nakoniec uz nenapisem sem nikdy nic a bude.
prave som vymazala asi polstranovy elaborat o tom, co vsetko sa za ten rok zmenilo. a potom som neodolala tomu magickemu tlacitku "delete" a bolo. fuc. basta (...fidli motyka, ako by dodala moja babka...-nie ta, ktora bude mat 93 rokov a nedavno uspesne prekonala mozgovu porazku, ale ta druha, mladsia... ehm....). pristihla som sa pri tom, ako zacinam na niektore veci, co sa deju okolo mna nadavat, co je asi (zda sa mi, ze coraz castejsie) dost bezne. a take ludske. no a potom som stlacila "delete".

(tomu sa hovori good morning Columbus....)