back in the SK_alebo ako sa zbavit tulavych topanok

uz som spat na sk. leto v edinburghu bolo krasne, ale kratke. popri vsetkych tych festivaloch, praci, uzivani si volna a pod. som stihla v polovici augusta odpovedat na jeden e-mail, kvoli ktoremu som sa rozhodla skratit svoj pobyt v edinburghu priblizne o mesiac. a tak som sa na slovensku ocitla uz koncom augusta. teplucke leto, komare, prvaci chystajuci sa do skoly po prvykrat, este celi entuziasticki, mamicky nervozne zo zhanania vsetkeho, co dieta do skoly potrebuje, posledne letne festivaly....taka ta pohodova, trochu zaspata letna atmosfera v mestach...to vsetko som intenzivne prezivala, kedze podobne pocity som naposledy zazila pred tromi rokmi- nasledujuce leta som vzdy stravila v skotsku.

niekolko veci sa zmenilo: ludia, ja som zacala pracovat! nelakajte sa, este ma vylakate:-) to bol vlastne dovod mojho skorsieho navratu na slovensko. a tak teraz pracujem na full time v jednej mimovladnej organizacii v ba, kde sa mi zatial velmi velmi paci. navyse, po stredajsom zapise som sa stala piatackou, takze na mna posledny rok caka pisanie diplomovky (ano, aj mna by naozaj zaujimalo, o com to bude..) a k tomu statnice. este stale sa snazim pristupovat k veciam optimisticky a verit, ze to vsetko nejako sklbim s pracou.

po takmer 2 mesiacoch sme sa znovu stretli s macou (ta pocas leta omrkla nemecko) a teraz si hladame byvanie. pomaly sa snazim zmierit sa s tym,ze najblizsi rok stravim v bratislave. aby som niekoho nezmiatla: nejde o samotnu bratislavu, myslim si, ze to mesto ponuka dostatok dovodov na to, aby sa tu dal stravit jeden rok. ide skor o zmierenie sa s tym, ze najblizsi rok NEBUDEM cestovat. resp. budem, ale vzdy pojde o nejake kratsie cesty- uz to nebude dlhodoby pobyt typu litvy alebo skotska.

viete, mne minuly rok po lete stravenom cestovanim (belgicko, nemecko a potom britania) akosi narastli tulave topanky. minulorocny zimny semester v bratislave bol krasny aj vdaka vedomiu toho, ze v januari budem odchadzat do litvy. litva bola uzasna- aj preto, lebo som mala od zaciatku kupenu letenku spat domov (nechapte to zle: vo vilniuse bolo naozaj vynikajuco: zaroven som vsak od zaciatku vedela, ze by som tam nechcela ostat niekolko rokov, resp. sa tam usadit). no a edinburgh bol nadherny aj v tom, ze som si po cely cas uvedomovala, ze koncom septembra sa vraciam spat na slovensko. tulave topanky nepustili- vsade sa im pacilo, ale nikde nedokazali ostat prilis dlho, akokolvek prijemne boli miesta, v ktorych som bola. myslim, ze cestovanie je jednak o spoznavani- videni neznamych veci ci krajin, zoznamovani sa s ludmi a kulturami. to vsetko su dostatocne dovody pre to, aby niekto cestoval. mne cestovanie ponuka nadherny pocit slobody. vedomie, ze mam slobodu vybrat si kde a ako dlho budem, co uvidim a najmä: kedy odtial odidem prec, aby som mohla vidiet zase nieco ine (samozrejme: aby ste mali takyto pocit slobody, mali by ste byt sebestacni- takze cestovanie vlastne pozitivne motivuje mladych ludi k tomu, aby sa pokusali zbavit sa zavislosti od rodicov....hm, teda, v idealnom pripade.....)

ano, viem. ludia sa postupom casu usadzaju. najdu si pracu, stretnu cloveka, s ktorym budu tuzit zalozit si rodinu a mozno nahle, mozno postupne, dojdu k rozhodnutiu usadit sa. je to nieco tak prirodzene ako zivot sam, je to sucast nasho zivota. myslim si, ze jediny rozdiel je v tom, kedy sa konkretny clovek rozhodne spravit tento krok: su taki, ktori nad inou moznostou nerozmyslaju nikdy- a su taki, ktori si to uvedomia az vtedy, ked uz je na podobne veci asi trochu neskoro: napr. niekde v cudzej krajine, kde ich pocas cestovania ako 70-rocnych prekvapi nahla choroba a oni pocitia, ze uz im vela casu neostava. a to uz nehovorim o tom, ze usadenie samotne sa nerovna skoncovaniu s cestovanim (aj ked mozno v tom mojom ponimani ano- ked mate rodinu a stalu pracu, tazko sa vam bude odchadzat na dvojmesacnu cestu po strednej azii, hm?).

ja sa momentalne snazim odlozit svoje tulave topanky na par mesiacov tak, aby som ich najblizsi rok nenasla. drzim si palce, aby sa mi to podarilo- dufam, ze skola a praca mi v tom dostatocne pomozu. no a potom, po roku, sa konecne budem moct znovu vydat on the road:-)........sloboda je sloboda....

(m,thx4freedom)