riga (12.-14.maj)

Asi pred hodinou sme prekrocili lotyssko-litovske hranice a mierime spät do Vilniusu. Vikend v Rige bol nezabudnutelny; ak by bola nutena pouzit na opis uplynulych troch dni jedno slovo, bolo by to slovo haluz.
Do milionoveho hlavneho mesta Lotysska sme sa chceli ist uz davnejsie, ale cakali sme, kym sa zlepsi pocasie. Ked uz aj bolo pekne, mali sme toho vsetci prilis vela v skole. A tak sa nam- teda Lulu, Matusovi a mne- podarilo naplanovat city break do Rigy az na tento tyzden. Vsetci sa nam cudovali- a pravdupovediac, ani nam nebolo vsetko jedno, kedze Slovak team si uplne inteligentne vybral vikend, pocas ktoreho este stale prebiehali v Rige majstrovstva sveta v ladovom hokeji: co okrem ineho znamenalo automaticke strojnasobenie cien ubytovania a vsetkych ostatnych sluzieb.
Prvy problem za nas vyriesila Lulu, ktora v Bratislave pracuje pre pobocku firmy, ktorej kancelaria je uplnou nahodou aj v Rige. A tak stacilo zopar mailov a Slovaci sa nanominovali do office konzultacnej firmy priamo v srdci Rigy, kde na nich cakal dvojizbovy byt s kuchynou a wireless internetom. Tym sa stal pre nas problem vysokych cien za ubytovanie absolutne irelevantny.
Riga nas privitala v plnej krase: slnkom zaliate mesto plne vezi, obklucene riekou Daugava z troch stran. Daugava je taka siroka a mohutna, ze cela architektura mesta a jeho osidlenie sa podriadili smeru jej toku. Na druhom brehu, daleko od historickeho centra, sa do vysky tycila televizna veza ako taky maly ihlan, spajajuci oblaky so zemou. Historicke centrum je rozlahle a citit v nom vplyv Germanov, ktori krajinu okupovali od konca 18.storocia. prekvapi vas tu vela secesnych obytnych domov, kvazigoticky styl konca 19.storocia, male ulicky aj siroke bulvary, nadherne parky, ktore sa krasou rovnaju Luxemburgskym zahradam v Parizi. Automaticky sa mi v hlave zacali rojit porovnavania s Vilniusom: v Rige je citit, ze bola odjakziva obchodnym centrom, mesto je akoby viacej otvorene, pysi sa tym, co ma- ukazuje svoje bohatstvo na obdiv: zbadate ho uz pred tym, nez vobec vkrocite do Rigy. Vilnius ma nadherne kompaktne barokove centrum- to vsak uvidite az vtedy, ked sa prechadzate po jeho starobylych klukatych ulickach. Neda sa povedat, ktore mesto je krajsie. Ide skor o to, co vam viac vyhovuje a kde sa citite lepsie. A mne bolo v piatok, po prichode do slnkom zaliatej Rigy a s predstavou nadchadzajuceho bezstarostneho vikendu straveneho iba tak, ako si my sami naplanujeme, uplne uzasne.

Ako sa dosat na majstrovsta sveta v ladovom hokeji (navod pre hokejovych nenadsencov):
Co sa robi v meste, v ktorom prave prebiehaju majstrovstva sveta v ladovom hokeji?? No, pre mna ako cloveka, ktory bol jediny krat na hokejovom zapase vtedy, ked Trencin vyhral slovensku ligu (a uz si naozaj nepamatam, s kym sme to vtedy vlastne hrali a v ktorom roku to bolo) by odpoved znela: vyhybat sa davom, zaliezt do muzei a kostolov a pochodit pamiatky v centre. Nevsimat si opitych Finov a Svedov, ktori sa v hokejovych dresoch (a zasadne v skupinkach) promenadovali po centre sprevadzani hojnym poctom miestnych lotysskych fanusikov oblecenych v narodnych farbach a NEUSTALE fukajucich do vsetkych nastrojov, na ktorych bolo mozne vyludit akekolvek skreklave zvuky.
Co sa stane, ked idu slovaci po Rige? A ked Matus povie: „baby, k office sa dostaneme, ked pojdeme rovno a potom zabocime na Kalku iella vpravo“? Napriklad sa vam moze niekto prihovorit: „ahojte Slovaci“. A ten niekto moze byt sportovy redaktor dennika Pravda, ktory ma uplnou nahodou tri listky na hokejovy zapas Slovensko- Svajciarsko a dava vam ich takmer zadarmo???? No, ani sme velmi nerozmyslali, vzali sme listky, zlozili veci do bytu a s Matusom a Lulu som sa vybrala na svoj druhy hokejovy zapas v zivote. Ked uz, tak uz: zobrali sme SK vlajky, ktore rozdavali pred vstupm na stadion, na hlavu dali papierove helmy s logom sponzora a vstupili sme do hokejovej haly, viac zafarbenej do svajciarskej cervenej (a zltej- fanusikovia Tre Konor pravdepodobne nemali co robit, a tak sa vybrali na tento zapas) ako do slovenskych farieb, ale zjavne to nikomu az tak velmi nevadilo. Atmosfera bola vyborna, domaci Lotysi drzali palce obom timom a tlieskali pri kazdom gole (a ano, zase piskali na vsetko, co bolo schopne vydat zvuk). Pocas hry mi Matus vysvetlil zaklady hokeja a tak sme sa spokojni vybrali po zapase spat na byt- Matus stastny z toho, ze bol na zapase majstrovstiev sveta a dokonca odfotit urobil zopar fotografii (co bolo samozrejme zakazane), zaroven nahnevany, pretoze sme remizovali: Ja spokojna, kedze som konecne pochopila rules of the game, absolutne neberuc v uvahu to, ze v ten den si slovensky tim asi spalil vsetky nadeje na postup dalej.

Co robia Slovaci po tom, ako boli neplanovane na majstrovstvach sveta v hokeji?
- idu von s Lulu, ktora si usilovne smskovala s jednym z hokejistov, ktory je uplnou nahodou bratrancom jej priatela. A tak asi po polhodinke oznamila, ze sa o dve hodiny stretavame so slovenskymi hokejistami Do toho este prisla sms od novinara Marosa, ci sa nahodou vecer nestretneme. Namiesto toho, aby sme riesili co budeme robit aby sme zabili vecernu nudu v Rige sme sa dostali do zaujimavej dilemy: SLOVENSKI HOKEJISTI alebo velmi priatelsky NOVINAR?
Nakoniec sme sa s Matusom stretli s Marosom, presli sme sa s nim po vecernej Rige, pokecali o vsetkom moznom aj nemoznom (na druhy den som sa dozvedela, ze stihol o nas napisat clanok do Pravdy a potom sme sa pripojili k Lulu, ktora uz bola v druznom rozhovore s hokejistami. Ked sme dosli, kupili dalsiu flasu vina a v rozhovore sa pokracovalo dalej. S Martinom Cibakom tam bol brankar Krizan, ktoreho prve meno som uz uspesne stihla zabudnut. Pristavili sa tam dalsi- z nich si pamatam Lassaka a Stanu.
A tak sme uspesne stravili piatok v Rige: moju poslednou myslienkou, ked som si rano o pol 4 pripita lihala do postele bolo: preboha, co nas len caka dalsie dva dni?????

sobota & nedela v Rige

Sobota:

Smer historicke centrum, v ktorom prave tento vikend prebiehali kazdorocne mestske oslavy. Predrali sme sa cez stanky so suvenirmi, navstivili zopar kostolov v kvazigotickom style a presli sme sa az k vlakovej stanici. Ciel bol jasny: Jurmala, letovisko obyvatelov Rigy (btw, Rigania alebo Rizania????). Je to vlastne pomenovanie pobrezia Baltickeho mora, dlheho niekolko desiatok kilometrov, ktore ma krasne biele plaze s jemnuckym pieskom. My sme vystupili na zastavke Majori, kde nas privitalo ospale turisticke stredisko so vsetkym, co k tomu patri: kaviarnicky, dievcina odeta v zlatom kostyme spievajuca zvlastnym (inak to neviem pomenovat) hlasom piesne Marylin Monroe, turisti na vychadzke, hotely a drevenne letne domceky, ktore vyzerali ako dače z ruskych filmov (napr. Ocareni slnkom- ako to niekto z vas videl, tak domy pri pobrezi vyzeraju presne tak isto ako sidlo generala a jeho rodiny). A plaz.............................vyvaleni na slnku, nevsimajuc si vietor, obcasne oblaciky a dve postarsie svedky sediace na lavicke vedla nas a hojne popijajuce jägermeister (az tak, ze po hodine sa ledva odtackali na hotel)....fanusikov hokejovych timov, ktori si v dresoch odskocili z rigy vypit si na plazi pivo.......cajky a 10 stupnovu vodu....vychutnavali sme si tu uzasnu pohodu, prameniacu z krasneho nicnerobenia. Viete, take to nicnerobenie, ktore je velmi prijemne, nakolko sa vyskytuje velmi zriedka- vsetci sa stale za niecim ponahlame alebo zenieme. Resetovanie hlavy v Jurmale je niekedy naozaj fajn. Po prichode spat sme si este urobili prechadzku po nabrezi Rigy. Vecer sme uplne mrtvi zalomili uz o dvanastej..............
Nedela:
Muzeum okupacie. Podla toho, co som vedela z lotysskej historie tykajucej sa poslednych 300 rokov som si pred navstevou muzea predstavovala, ze lotysi sa vzdy mali celkom dobre- len ten komunizmus im to trochu nastrbil, ale inak to bolo ok a teraz je to take opät.
Po navsteve muzea som sa samej seba pytala, ako moze taky maly narod vydrzat tak vela: od konca 18.storocia okupacia od Nemcov, zaciatkom 20.storocia od Rusov. Kratke obdobie nezavislosti po prvej svetovej vojne bolo opat nahradene sovietskou okupaciou baltskych statov od roku 1941, ktora bola nahradena opatovnym pobytom nemeckej armady. Zatial posledna okupacia bola (prekvapujuco:-) ) opat sovietska. Ufff. Ruska „mensina“ (priblizne 48% obyvatelstva, pochadza najmä z migrantov, ktori tu boli presidleni pocas sovietskej okupacie z roznych casti ZSSR) je este stale zdrojom napatia a istym sposobom traumatizuje spolocnost, ale ani nie 15 rokov od konca okupacie je Lotyssko clenom EU a NATO. Ehm......co k tomu povedat? Impresivne........................
Popoludnajsi odchod z Rigy nam „sprijemnilo“ hodinove cakanie na zmeskany autobus do Vilniusu. Co viac napisat??? Riga je super, odporucam. Najma ked si nic neplanujete (ja som naozaj isla do Rigy s tym, ze budem dva dni chodit po centre mesta a pofotim vela kostolov.....).
A potom uz len stat a krutit hlavu nad tym, aky je zivot niekedy fajn.

(viac fotiek z rigy: kliknite vpravo na Moje fotky a tam si vyberte album RIGA!!!)

co robime

podstatou erasmus programu je stravenie urciteho casu (vacsinou 1 semester) z vasho vysokoskolskeho studia na partnerskej univerzite v jednom z clenskych statov EU (a niektorych dalsich krajin). celkom spravne sa od vas ocakava, ze ked uz na takomto pobyte ste, zapisete si na univerzite nejake kurzy, budete sa zucastnovat na aktivitach pre erasmus studentov a ano, niekedy aj do skoly zajdete (aspon sa pozriet, o com su kurzy, ktore ste si zapisali).

aby ste sa nenudili, skola vam vymysla aktivity. pocas uvodneho tyzdna nam referat pre zahranicnych studentov zorganizoval prakticky cely program: prehliadka vilniusu, jednodnovy vylet do blizkeho mesta trakai (v blizkosti ktoreho sa uprostred jazera nachadza krasny hrad, v minulosti sidlo kralov) a trojdnovy vylet do kupelov druskininkai, v blizkosti bieloruskych hranic. v priebehu semestra, pravdepodobne v dosledku zvysenia objemu prace, ktoru musia pracovnicky referatu odviest, sa aktivita univerzity v oblasti vyplnania volneho casu erasmus studentom priblizila k nule (teda okrem takmer nanuteneho "pozvania" na akciu, pocas ktorej sme museli pripravit prezentacie o svojej domovskej krajine a predniest ich pred priblizne 200 erasmus-programu-chtivych litovskymi studentmi, ktori sa prihlasili do konkurzov pre nasledujuci semester).

kedze ako som uz spomenula, obcas sa naozaj patri ukazat sa na kurzoch, ktore ste si zapisali, ale zase to netreba prehanat, erasmus studenti si nasli vlastne sposoby vyuzitia volneho casu. niektore su uplne bezne, ine su specificke prave tym, ze ludia, ktori taketo aktivity robia, sami vravia, ze doma by nic take neurobili. tu je niekolko z nich:

vacsina chodi do sportsclubu, pretoze im nestaci skolska posilnovna. a tak nabehnu kazde rano (najlacnejsia permanentka, ktoru mozete ziskat obmedzuje vstup do gymu iba na dopoludnajsie hodiny) do SkyGymu a cvicia. castokrat je hlavnou motivaciou snaha napapat sa v priebehu dna v skolskej jedalni (najmastnejsie a najnezdravsie jedlo, ake som kedy v zivote jedla) bez vycitiek svedomia.

potom niektori (zanedbatelna mensina) chodia studovat do kniznice. statisticky je dokazane, ze pocet takychto jedincov s pribudajucim casom stravenym v spolocnosti ostatnych erasmus studentov a narastajucim casom stravenym v litve vyrazne klesa...

vecer sa chodi von. po anglicky: go out and get some chicks. univerzalna veta, zrozumitelna od zaciatku vsetkym erasmus. von znamena bar (po litovsky "pabas" alebo "baras") alebo klub, vacsinou v centre mesta, kde sa da stretnut s ludmi, rozpravat sa- a hlavne tancovat. spojenie get some chicks sa ustalilo natolko, ze ho pouziva aj zenska mensina erasmus studentov. mozno pozorovat opacny trend ako pri predchadzajucej aktivite: cim viac casu v litve stravite, tym menej casto chodite von. vysvetlit to mozno jednak stencujucimi sa grantmi studentov, jednak telesnou a inou unavou. od chodenia von takmer kazdy vecer (februar) sme skoncili pri chodeni von dvakrat za tyzden- streda a piatok. o spontannych akciach v centre mesta pripadne priamo na internate neexistuje presna statistika.

cestujeme. vacsina z nas uz bola minimalne v kaunase (druhe najvacsie mesto litvy), rige (lotyssko). frekvencia cestovania bola do velkej miery ovplyvnena pocasim (BRUTALNA kosa). exotickejsie destinacie: stockholm, mongolsko, laponsko, bielorusko, ukrajina. slovenska delegacia planuje podniknut objavitelske cesty smerom na vychod zaciatkom juna (moskva, peterburg). to viete, mame volne vikendy....

odkedy prisla k nam jar, lezanie na deke na travicke pred internatmi sa stalo oblubenou cinnostou mnohych erasmus. niekedy sa prevazame v nakupnom kosiku, ktory sa pocitivo "pozical" z blizkeho nakupneho centra. inokedy sa stretneme a pozerame filmy. dalsou aktivitou je uzatvaranie uplne sialenych stavok, co je specialita matusovho spolubyvajuceho, Nemca Tilmana. posledna stavka, ktoru som s nim prehrala, sa tykala zjedenia 10 tyciniek bounty v priebehu 10 minut (neskusajte, nemozne). najblizsia stavka sa tyka Fina Jaakka, ktory suhlasil, ze za 200 litas (cca 2000SK) prebehne nahy cez akropolis, najvacsie nakupne centrum vo vilniuse....

o com je erasmus? podla mojho nazoru, najvacsia vyhoda (samozrejme okrem spoznania mnozstva zaujimavych ludi a pobytu v cudzej kulture) spociva v tom, ze ziskate odstup od prostredia, v ktorom sa pohybujete pocas studia na vasej domacej univerzite. z uz napisaneho vyplyva, ze konkurencia medzi studentami na kurzoch v skole prakticky nehrozi. skor je to o tom, ze mate cas premysliet si co a ako dalej, comu sa venovat- ziskavat nove podnety, spracovat ich a pretavit ich do buducich rozhodnuti (mna v litve osvietilo a prisla som na temu diplomovky). a samozrejme- ak aj priberiete z lokalnej stravy (alebo nedostatku pohybu), vase brusne svalstvo ostane vdaka tonam zabavy, vyplyvajucej z tych najabsurdnejsich situacii, ktore sa vam mozu prihodit jedine ako erasmus studentovi (ktory je navyse v danej krajine cudzincom) zarucene pevne.