o litve

Pocasie: v litve si po dvoch dnoch konecne vsimli, ze 21.marca bol prvy jarny den. ked som sa v utorok rano prebudila, usmievalo sa na mna velke zltucke slniecko....a ked som po piatich minutach znovu otvorila oci, tak vonku zurila metelica. snezilo tak husto, ze nebolo vidiet ani na les, ktory je hned pri nasich internatoch. dnes sa opakovalo presne to iste....hm, zaujimave, mozno nas tak pomalicky pripravuju na prichod jari, davkuju ju po kvapkach, aby to nebol prilis velky sok, aby sme si postupne zvykli.........
System I.: mlada rozvijajuca sa demokracia, so vsetkym, co k tomu patri. utorok bol vynimocny nielen kvoli tomu, ze bol kalendarovo prvy jarny, ale aj preto, lebo som presne po 7 tyzdnoch dostala studentsku kartu nasej univerzity. vybavenie priemerne trva 3 dni, ziadost sa podava v jednej, skolou urcenej pobocke banky. pridete, nechate fotku, zaplatite poplatok a cakate. tak to bolo aj v mojom pripade, teda dovtedy, kym mi uradnicka v banke po tyzdni oznamila (komunikacia prebiehala jej lamavou rustinou, mojou lamavou kvazilitovcinou a slovencinou so sarisskym prizvukom, badat na mne uz vplyv matusa), ze omylom zamenili moju fotku s fotkou lotysskej erasmus studentky. tak som sa priblizne na dva tyzdne stala laurou pataikte. mne osobne to nevadilo, kartu som vyuzivala iba v MHD na preukazanie naroku na zlavneny listok, ale laure to celkom vadilo, takze sa po 14 dnoch rozhodla rezolutne ukoncit existenciu jej druheho ega, pekne naklusala do banky, odovzdala student ID a podala novu ziadost. mne bolo povedane, za si mam najst nejaky specialny formular, prostrednictvom ktoreho mozem poziadat o napravu. na formular som cakala dalsie dva tyzdne. nasledne mi koordinatorka pre erasmus program povedala, ze ziadny formular nie je a ze staci poslat stary formular este raz. o dva dni neskor pytala odo mna potvrdenie o zaplateni poplatku za kartu, kedze jej v banke povedali, ze som o kartu nikdy neziadala, nezaplatila som ani poplatok a ze som tam vlastne nikdy nebola, lebo uradnicka si ma nepamata. neviem, zeby nova logicka hadanka pre prvakov na filozofii?? nieco na sposob: idete do banky, poziadate o kartu, zaplatite, mate potvrdenie o platbe, o dva tyzdne sa obajvi vasa fotka pri mene niekoho ineho a potom, este o trochu neskor, ked uz si myslite, ze snad bude vsetko ok, sa dozviete, ze v banke ste nikdy neboli ...hm.....no....ehm........nebudem to natahovat, skratka, po 7 tyzdnoch jazdenia s mesacnym listkom bez dokazu naroku na zlavu (= jazdenie na cierno) som sa dozvedela, ze moja karta je konecne pripravena na prevzatie. samozrejme v pobocke na uplne opacnom konci mesta. co na to povedat??? neriesim.... haluz je, ze prveho revizora som stretla az dnes, ked uz som mala vsetky potrebne veci so sebou......
System II.: MHD. cestovny listok na jednu jazdu (bez zliav) je 1 litas (asi 10 SK). mesacny listok pre studentov stoji 12 litas. Ked vas chyti revizor, platite pokutu 10 litas. ti chodia iba v rannych hodinach a maju viditelne oznacenie uz pred nastupom do autobusu. hm. no comment.

vilnius

ked hladate miesto, ktore dycha historiou a uz ste videli pariz alebo londyn, chodte do vilniusu. nebudem tu pisat o tom, kedy bolo mesto zalozene alebo z ktoreho roku pochadzaju najvyznamnejsie budovy, to si najdete na nete. centrum VT som objavovala az postupne, kedze nasa univerzita sa nachadza dobrych 25 min.cesty autobusom- az sa hanbim povedat, ze s istotou sa po meste pohybujem iba tak tyzden. po prehliadke, ktoru nam zorganizovala univerzita asi na treti den od nasho prichodu, som sa totiz do centra znovu dostala az po dvoch tyzdnoch /teda ak nepocitam cestovanie do/z podnikov v centre, kam chodievame s dalsimi erasmus studentami po veceroch/.

ulicky su klukate, vacsinou male.teda okrem hlavnej ulice, gedimino prospektas, ktora dycha novotou. siroka avenue posiata obchodmi- a double coffee, oblubenou to destinaciou vsetkych, ktori sa vracaju z party a cakaju na ranny autobus- tato siet kaviarniciek, kde podavaju aj jednoduche jedlo, je totiz otvorena nonstop a ovsenna kasa o siestej rano je naozaj MNAM:-)

vo vilniuse je vela kostolov. okrem hlavnej katedraly, pri ktorej je slavna veza a ktoru najdete vyobrazenu takmer na vsetkych pohladniciach z VT (a ktora podla mna nie je az taka pekna,ale to je iba moj skromny nazor) tu najdete protestanstke aj ortodoxne chramy. a asi pred tromi tyzdnami sa mi stala zvlastna vec: uniesol ma kostol. tulali sme sa s lulu po ulickach a v jednej z nich bola pootvorena brana. tak sme vosli a tam stal nadherny, vysokansky, osarpany, takmer bez farby, polorozpadnuty a napriek svojmu vzhladu majestatny kostol. civela som nan asi 10 minut v nemom uzase. po dost neuspesnych snahach dozvediet sa nieco viac som sa uspokojila s jedinou informaciou- kostol kedysi patril augustianom, ktori samozrejme nemali peniaze na opravu (a priznam sa, ze ani netusim, ci este rad augustianskych mnichov existuje)- a tak uz 30 rokov chatra. dovnutra sa dostat neda, pohlad cez zamrezovane okno mi potvrdil akurat to, ze vnutri je hole nic. ani malby, ani zariadenie. iba svetlo, ktore ale nema co osvetlovat.

toto je zatial moj najsilnejsi dojem z vilniusu. viete, ludia su tu este stale europski- teda obcas mili, obcas uzavreti. to, ze sa trochu viac tlacia do mhd ako studenti na mlynoch do busu c.39 a ze pri cakani na cokolvek zo zasady nevytvaraju rady su malickosti. mesto ma vela zelene, svoje zakutia pri rieke aj romanticke ulicky. svoje puby, bary, obchody, historicke budovy, kostoly, institucie, skoly a univerzity, obchodne centra ci striptiz bary (miestnou specialitou su limuziny, ktore za celkom prijatelnu sumu ponukaju hodinovu jazdu po meste so vsetkym, co si vase srdce zazela- a soferi nemaju problem ponuknut vam sluzby ani vtedy, ak sa prechadzate rucka v rucke s partnerom:-)). skratka mesto, kde sa musite citit fajn.

veza pri arkikatedre kostol- pohlad spredu kostol 2 kostol 3

minsk & bielorusko.....dojmy

bielorusko je zvlastna krajina. priznavam, nevedela som pred vstupom do krajiny, co mam presne cakat. niektori ludia vraveli, ze je to uplne normalna krajina a pokial vyslovene neprovokujete, nic vam nehrozi. potom tu boli rady dalsich kamaratov, ktori mi odporucali, aby som vo vilniuse nechala uplne vsetko, co mozem, pretoze BLR vobec nie je bezpecny stat.nakoniec som sa vychystala bez mobilu a bez fotaku, s dolarmi schovanymi na troch roznych miestach.
bielorusko nie je totalitny stat ako severna korea. Nnie je to vsak ani demokracia. v politickej vede existuje na takyto typ rezimu specialne oznacenie: autoritarianizmus. to znamena asi tolko, ze v krajine neexistuje klasicka politicka sloboda alebo skutocne oddelenie moci - vsetko ovlada jeden ujo, ktory sa k moci dostal v r.1994 (mimochodom, byvaly traktorista) a zapacilo sa mu to natolko, ze v roku 2004 si nechal v "slobodnom" referende odhlasovat zrusenie ustavneho clanku zakazujuceho komukolvek posobit v prezidentskej funkcii dlhsie ako dve volebne obdobia. na druhej strane, ak date rezimu pokoj, nebudete ho otravovat demonstraciami alebo protestnymi clankami, mate klud. ked k tomu pripocitate lacnu energiu z ruska, ktora pomaha udrziavat aky-taky ekonomicky rast, uz sa asi nepozastavite nad tym, preco ma lukasenko napriek svojim sposobom este stale podporu priblizne 50% obyvatelstva.
pocas mojej navstevy v minsku som nadobudla pocit, ze ten ujo v palaci je strasne detinsky- kazdu chviku premenovava ulice hlavneho mesta (naposledy premenoval jeden z hlavnych bulvarov, ktory spaja jeho rezidenciu s jeho pracovnou a po ktorej jazdi kazdy den, na ulicu vitazov), takze orientacia podla mapy je pre bezneho turistu hmmm…ako to nazvat…..dobrodruzna???
najviac som asi bola zaskocena z toho, kolko veci tam ostalo este z obdobia komunizmu- vsetky tie sochy a nazvy ulic, ktore zmizli (dufajme naveky) z verejnych priestranstiev strednej a vychodnej europy po rozpade Ostblocku, mozete este stale vidiet na vlastne oci v bieloruskom hlavnom meste. po hlavnom prospekte su este stale povesane cervene 5-cipe hviezdicky, vsade su pamatniky vojakom, ktori padli v roznych vojnach, v centre mesta, hned pri budove, kde je oficialne sidlo prezidenta mozete vidiet tank. v parkoch su sochy komunistickych pohlavarov a obrovskemu namestiu, ktore je naozaj to najskaredsie namestie, ake som kedy videla, dominuje velikanska socha lenina vztycena priamo pred sidlom bieloruskej vlady a budovou statnej univerzity (ktora je zase spolovice zahalena velikanskym plagatom vitajucim ucastnikov nejakeho celostatneho zjazdu mladeze).nechcela som verit vlastnym ociam. ako to, ze to obyvatelom mesta nepride divne? ked som tam tak stala a civela v nemom uzasne do oci panu leninovi, chcelo sa mi kricat na plne usta "ludia, zobudte sa, toto je rok 2006, nie 80.-te roky minuleho storocia....komunizmus zlyhal!!!!"……….ale radsej som bola ticho. po prvykrat som si dokazala predstavit, ako sa asi citili turisti zo zapadu, ked navstivili slovensko v casoch budovania socializmu.
vyjadrujem sa iba o hlavnom meste, kedze som (skoda!) nemala moznost vidiet vidiek. ale minsk, to je ako skanzen. mali sme problemy najst vecer nejaky normalny bar- z tych, do ktorych sme chceli ist, nas vypoklonkovali, kedze sme si nezarezervovali miesta aspon den vopred a tam, kde bolo volno, sme sa zase neodvazili ist. akoby bolo cele mesto tak nejako rozdelene, na oblasti vyhradene pre bohatych a tie, kde njadu mieso vsetci ostatni....pretoze v centre sme vela chudobnych ludi naozaj nestretli, to uz ich viac najdete pri starej trznici v bratislave. v odlahlejsich castiach mesta vsak asi skor uvidite, ako sa zije 'normalnym' ludom……..

co na zaver o bielorusku? kadopadne odporucam- pre vsetkych tych, ktori si aspon trochu pamataju, ako to vyzeralo u nas pred 20 rokmi, to bude urcite zaujimave miesto...a pre tych ostatnych to bude minimalne nieco uplne, ale uplne ine.......

minsk- mcdonald´s

minsk- president´s office