niekde treba zacat...

o tom,co robim,ked nieco robim (ak nieco robim)

Tuesday, February 28, 2006

MINSK

v nedelu sme sa vratili z minsku. perfektny vylet. jedine, co lutujem je, ze som posluchla rady niektorych ludi a svoj fotak som nechala vo vilniuse. takze vsetky fotky, co budem mat, budu od ostatnych ludi. inak to boli uzasne stravene tri dni. cestovali sme vlakom v piatok skoro rano,cesta trvala takmer 4 hodiny- bieloruska straz nas na hraniciach trochu zdrzala, cim mi osviezila pamat na casy davno minule, ked sme pri vstupe do rakuska cakavali niekolko hodin a policajti kontrolovali uplne vsetko.
dojmy z mesta???? pred cestou nam kazdy vravel, ze mame ocakavat skarede sive mesto, s obludnymi budovami vzbudzujucimi strach svojou mohutnostou. nas uvitala slnkom zaliata moderna budova hlavnej stanice, jej okolie tiez nezodpovedalo vsetkym tym varovaniam, co sme dostali. Pocas troch dni sme pochodili vsetky miesta, ktore sme chceli vidiet- od vladnych budov, cez najmensie historicke jadro mesta, ake som kedy videla (znicene po 2 svetovej vojne a potom kompletne zburane komunistami v 50.tych rokoch, neskor nanovo postavene-teda to ani nie je stare mesto, skutocne stare budovy v minsku takmer nenajdete).
pravedpodobne sme vsetci deviati (erasmus studenti ktori sme sa stretli tu vo vilniuse) naozaj vyzerali ako turisti, kedze hned ako sme vstupili do stanicnej haly, prihovoril sa nam mlady chlapik- spytal sa, ci nahodou nepotrebujeme pomoc. potom sa nas zacal vypytovat na milion veci- odkial sme, co planujeme robit v meste, na ako dlho sme prisli a preco prave teraz a nie v lete- a ked len tak nahodou spravne tipol, ze jeden z nas pochadza zo slovinska, radsej sme sa rozlucili a odisli prec. viacej sme to neriesili, ale taky ten velmi neprijemny pocit v nas pretrval pocas celeho pobytu
- hlavne po tom, ako sme toho chlapika uplnou nahodou stretli este trikrat v ten isty den. rozmyslat nad tym, ci to bola nahoda alebo nie je asi bezpredmetne.
ja a peter,erasmus student zo slovinska, sme byvali u nasho znameho ivana, s ktorym sme sa zoznamili iba tyzden predtym na jednej party vo vilniuse. strasne mily chlapik, ochotny a dobrodruh- ved si pozval k sebe do bytu dvoch ludi, o ktorych dohromady nic nevedel a s ktorymi sa predtym rozpraval dokopy 2 hodiny. cely vikend sa o nas staral, aj ked bol chory- robil nam ranajky, vysvetlil nam, co treba vidiet, ake obchody navstivit, ak nechceme gycove pohladnice pre turistov, kam sa treba ist najest....vsetko. ostatni byvali v hoteli blizko centra a tiez sa nestazovali- hlavne chalani, kedze kazdy vecer dostavali prijemne telefonaty priamo na izbu, ponukajuce eroticke masaze priamo v hoteli:-)
takze mesto. myslim,ze pre mna malo osobitne caro- narodila som sa v komunistickom ceskoslovensku, ale nie tak skoro, aby som si este pamatala vsetky tie sochy a hviezdy, ktore v tom case "skraslovali" nasu krajinu. a tak bol pre mna minsk akymsi navratom do minulosti, ktoru som sice zazila, ale vela spomienok na nu nemam. minsk je velmi cisty. minsk ma najvyssiu koncentraciu skaredych obrovskych budov, aku som kedy videla. minsk ma ulice siroke ako parizske boulevardy. domy v minsku nemaju sikme strechy- ked sme mesto videli z 21.poschodia hotela belarus, budovy so strechou /teda okrem tych dvoch ulic "stareho mesta"/ sme vobec nevideli- cele mesto je zvrchu velmi ploche.v minsku su restauracie mcdonald´s. v minsku mozete nakupovat v obchode united colors of benetton. toto je minsk. ked sa vsak prechadzate po meste, nestacite sa cudovat: vsade okolo vidite paradoxy. vidite restauraciu mcdonald´s- lenze ta sa nachadza na rohu ulic K.Marxa a Lenina. vidite krasne klzisko, ktore je vsak umiestnene pred ohavnou budovou palaca republiky. mozete si fotit co chcete, len nie vladne budovy- teda mozete to skusit, ale z vlastnych skusenosti neodporucam, pokial prave necitite nezadrzatelnu potrebu konverzovat v ruskom jazyku s jednotkami milicii, ktore stoja pred kazdou vyznamnou budovou. v minsku sa da vyborne najest- len si vzdy spomente na to,ze jedlo,ktore sa vam (ak ste zo SR) zda lacne,je urcene len pre bohatych- upratovacka v hoteli zaraba 50 USD mesacne a pri pohlade na ceny v obchodoch a restauraciach zacnete obdivovat kuzelnicke schopnosti miestneho obyvatelstva, pretoze ak by ste sa pustili do pocitania, zistitili by ste, ze z bieloruskych platov sa skratka neda vyzit. "nastastie" podla nasho hostitela ivana viac ako 50% obyvatelstva pracuje v statnej sfere a tak maju aky-taky prijem- a zvysok? neviem. siestym najrozvinutejsim odvetvim v BLR je pasovanie zbrani- tak snad nasli uplatnenie tam.....
ak by som mala napisat, ako vyzera minsk jednou vetou, opis by znel asi takto: precitajte si orwelovu knihu 1984, nechajte pracovat svoju fantaziu, pridajte trochu zelene (kedze v meste je vela parkov) domyslite si niekolko obchodov zo zapadnej europy a vela vela pozostatkov komunizmu. a mate to: presne tak vyzera minsk. to mesto je skratka take skarede, ze si ho okamzite zamilujete. je dokonca take skarede,ze sa vam bude velmi,velmi pacit. mala rada:vsetko si intenzivnejsie vychutnate v lete, prechadzky po meste/parkoch budu mat svoje caro!
minsk: budovy oproti hlavnej vlakovej stanici
minsk: pohlad z hotela belarus
minsk: palac repubiky, oktyabraskaya ploscad

Wednesday, February 22, 2006

independence day no.1 po litovsky

vo stvrtok mali litovci statny sviatok: pripominali si prve vyhlasenie nezavislosti (druhe nasledovalo zaciatkom 90.tych rokov po rozpade vychodneho bloku).16.2.1918 poslanci vilniusskeho parlamentu vyhlasili, ze litva sa stava nezavislym statom, cim nahnevali minimalne rusko,pod ktore dovtedy litovci patrili. haluz je,ze proklamacia, teda jej pisomna podoba,sa pocas vojny stratila. skratka zmizla a nie je:-) a tak litovci minuly tyzden oslavovali, vsade povyvesovali statne vlajky, urobili si volno v skole a vsetci sa svorne najskor stretli v akropolise (najvacsie nakupne centrum v pobalti, ktore sa nachadza 10 min.od nasich internatov,oblubena to destinacia miestnych obyvatelov v ktorukolvek hodinu) a potom podvecer na hlavnom namesti pri katedrale- bol tam koncert toho najlepsieho (?), co moze sucasny litovsky pop ponuknut. ziadne vatry zvrchovanosti alebo zhromazdenia pri hrobe tisa, take tie veci, ktore ked u nas na sk vidite vo vecernych spravach, pokazia vam dobry pocit z volneho dna- skratka normalne stravene volno...a staci im malo- ved nemaju ani len papier, na ktorom bola taka historicka myslienka ako litovska nezavislost spisana.....
a toto bolo pisane 17/02...povodny post postihol podobny osud ako ten predchadzajuci...

laba diena

toto je prvy pokus. ubehlo presne 17 dni,co sa nachadzam mierne na sever od sk, vo vilniuse,litva.dnes sme mali basic lithuanian, vdaka mojmu zivotnemu stylu,ktory som tu zacala viest, sa mi na nu podarilo dostat po druhykrat,aj ked ostatni ju uz mali po stvrtykrat. laba diena znamena po litovsky dobry den. je to dost formalne, obycajne sa hovori iba labas- nieco ako ahoj. iki znamena tiez ahoj, ale je to aj obchod blizko nasho internatu,tak aby sa to neplietlo,pouzivam radsej labas. male zhrnutie pre nekompletne informovanych: minuly rok v aprili som dosla na katedru politologie-kde sa nejakou zahadou zdrziavam ako studentka uz 4.rok-a spytala som sa,ci existuju pre politologov nejake miesta v ramci programu socrates/erasmus. z ponuky brno,salzburg a vilnius som si akosi spontanne vybrala vilnius-znelo to mierne exoticky a ostatne dve mesta sa mi zdali prilis blizko. takze tyzden po oficialnom deadline som sa nahlasila a o 5 min.mi povedali,ze idem.tak som isla. od pondelka 30.januara 2006 sa tu zatial celkom uspesne snazime prezit 5 mesacny studijny pobyt, spolu s lulu a matusom, tiez slovakmi a tretiakmi z politologie. lulu, s ktorou sme sa predtym vobec nepoznali, sa stala na 5 mesiacov mojou spolubyvajucou. prve pocity z litvy boli dost zmiesane- po 2 hodinovom lete z viedne, 6 hodinovom cakani na letisku v rige a dalsom 30 minutovom lete v minilietadielku pre 50 ludi sme pristali na letisku, ktore vyzeralo skor ako zeleznicna stanica v brne. cakali sme na studentov,ktori nas mali prist vyzdvihnut,ale ktori sa z nam neznamych dovodov skratka neobjavili. po 45 minutach sme to vzdali a sadli na autobus. po dvoch prestupoch a marnych snahach komunikovat s miestnymi v anglictine, nemcine alebo francuzstine sa matus, ktory pochadza z presova uchylil k slovencine zmiesanej so sarisstinou vyslovovanej ruskym prizvukom. zabralo. po dvojhodinovej ceste uprsanym nocnym vilniusom sme dorazili na internat, posunkovou recou vypytali od vratnika kluce a lahli do postele uplne mrtvi. no a to snad na uvod staci, nech tu nezaspite od nudy....
toto som napisala 15/02,ale potom som zmenila nazov blogu,tak to tu kopirujem......