ako si zvyknut na to, ze tulavych topanok sa clovek nezbavi tak lahko, ako predpokladal

pisem s coraz nizsou frekvenciou - posledny krat som nieco kratke napisala takmer pred rokom. mozno nakoniec uz nenapisem sem nikdy nic a bude.

prave som vymazala asi polstranovy elaborat o tom, co vsetko sa za ten rok zmenilo. a potom som neodolala tomu magickemu tlacitku "delete" a bolo. fuc. basta (...fidli motyka, ako by dodala moja babka...-nie ta, ktora bude mat 93 rokov a nedavno uspesne prekonala mozgovu porazku, ale ta druha, mladsia... ehm....). pristihla som sa pri tom, ako zacinam na niektore veci, co sa deju okolo mna nadavat, co je asi (zda sa mi, ze coraz castejsie) dost bezne. a take ludske. no a potom som stlacila "delete".

su veci, ktore ma robia smutnou, neskutocne ma hnevaju, ktore ma dokazu vytocit tak, ze kopem do postele (a pritom si nakopnem malicek na nohe tak, ze ma boli este aj po polroku- hm...asi som si ho vtedy naozaj zlomila...), veci, proti ktorym sa buri cely moj clovek (dobre spojenie, vsaq??)- a s niektorymi z nich nic nespravim, aj keby sa rozkrajam - no a s tym sa skratka zacinam zmierovat. "delete" ma (aspon dufam) presunulo na inu uroven: KUA, namiesto toho, aby som sedela a nadavala, asi zacnem nieco robit a nebudem sediet na posteli a pisat o tom blog, ktory ma uz kazdy od mesacnych babies az po perzske macky, nie?????????

(tomu sa hovori good morning Columbus....)

deklaracia samostatnych jednotiek

vitajte vo svete samostatnych jednotiek. samostatne jednotky su niektore osoby,ktore sa pohybuju v mojej blizkosti (fyzickej alebo dusevnej).samostatne jednotky su osoby, ktore mam velmi rada,tito ludia mi (ako by povedal julo) vonaju.

moje najnovsie zistenia ohladom samostatnych jednotiek:

-samostatne jednotky nie su egoisti. nenenarusaju slobodu inych, aby mali viac svojej vlastnej slobody
-samostatne jednotky su samostatne preto, lebo pre svoje fungovanie zivotne nepotrebuju jedneho cloveka,od ktoreho pritomnosti by boli zavisle
-samostatna jednotka nie je osamela, samostatna jednotka ma rada spolocnost-ale neboji sa samoty -samostatna jednotka sa neboji ostat sama so sebou, pozriet sa na seba s nadhladom a takisto sa pozriet samej sebe do oci
-samostatna jednotka citovo neterorizuje inych dozadovanim sa ich neustalej pozornosti
-samostatna jednotka nie je sebec

a na zaver:
-byt samostatnou jednotkou je stav mysle (nie popis ne/pritomnosti citoveho vztahu s osobou opacneho pohlavia)

koniec deklaracie

back in the SK_alebo ako sa zbavit tulavych topanok

uz som spat na sk. leto v edinburghu bolo krasne, ale kratke. popri vsetkych tych festivaloch, praci, uzivani si volna a pod. som stihla v polovici augusta odpovedat na jeden e-mail, kvoli ktoremu som sa rozhodla skratit svoj pobyt v edinburghu priblizne o mesiac. a tak som sa na slovensku ocitla uz koncom augusta. teplucke leto, komare, prvaci chystajuci sa do skoly po prvykrat, este celi entuziasticki, mamicky nervozne zo zhanania vsetkeho, co dieta do skoly potrebuje, posledne letne festivaly....taka ta pohodova, trochu zaspata letna atmosfera v mestach...to vsetko som intenzivne prezivala, kedze podobne pocity som naposledy zazila pred tromi rokmi- nasledujuce leta som vzdy stravila v skotsku.

niekolko veci sa zmenilo: ludia, ja som zacala pracovat! nelakajte sa, este ma vylakate:-) to bol vlastne dovod mojho skorsieho navratu na slovensko. a tak teraz pracujem na full time v jednej mimovladnej organizacii v ba, kde sa mi zatial velmi velmi paci. navyse, po stredajsom zapise som sa stala piatackou, takze na mna posledny rok caka pisanie diplomovky (ano, aj mna by naozaj zaujimalo, o com to bude..) a k tomu statnice. este stale sa snazim pristupovat k veciam optimisticky a verit, ze to vsetko nejako sklbim s pracou.

po takmer 2 mesiacoch sme sa znovu stretli s macou (ta pocas leta omrkla nemecko) a teraz si hladame byvanie. pomaly sa snazim zmierit sa s tym,ze najblizsi rok stravim v bratislave. aby som niekoho nezmiatla: nejde o samotnu bratislavu, myslim si, ze to mesto ponuka dostatok dovodov na to, aby sa tu dal stravit jeden rok. ide skor o zmierenie sa s tym, ze najblizsi rok NEBUDEM cestovat. resp. budem, ale vzdy pojde o nejake kratsie cesty- uz to nebude dlhodoby pobyt typu litvy alebo skotska.

viete, mne minuly rok po lete stravenom cestovanim (belgicko, nemecko a potom britania) akosi narastli tulave topanky. minulorocny zimny semester v bratislave bol krasny aj vdaka vedomiu toho, ze v januari budem odchadzat do litvy. litva bola uzasna- aj preto, lebo som mala od zaciatku kupenu letenku spat domov (nechapte to zle: vo vilniuse bolo naozaj vynikajuco: zaroven som vsak od zaciatku vedela, ze by som tam nechcela ostat niekolko rokov, resp. sa tam usadit). no a edinburgh bol nadherny aj v tom, ze som si po cely cas uvedomovala, ze koncom septembra sa vraciam spat na slovensko. tulave topanky nepustili- vsade sa im pacilo, ale nikde nedokazali ostat prilis dlho, akokolvek prijemne boli miesta, v ktorych som bola. myslim, ze cestovanie je jednak o spoznavani- videni neznamych veci ci krajin, zoznamovani sa s ludmi a kulturami. to vsetko su dostatocne dovody pre to, aby niekto cestoval. mne cestovanie ponuka nadherny pocit slobody. vedomie, ze mam slobodu vybrat si kde a ako dlho budem, co uvidim a najmä: kedy odtial odidem prec, aby som mohla vidiet zase nieco ine (samozrejme: aby ste mali takyto pocit slobody, mali by ste byt sebestacni- takze cestovanie vlastne pozitivne motivuje mladych ludi k tomu, aby sa pokusali zbavit sa zavislosti od rodicov....hm, teda, v idealnom pripade.....)

ano, viem. ludia sa postupom casu usadzaju. najdu si pracu, stretnu cloveka, s ktorym budu tuzit zalozit si rodinu a mozno nahle, mozno postupne, dojdu k rozhodnutiu usadit sa. je to nieco tak prirodzene ako zivot sam, je to sucast nasho zivota. myslim si, ze jediny rozdiel je v tom, kedy sa konkretny clovek rozhodne spravit tento krok: su taki, ktori nad inou moznostou nerozmyslaju nikdy- a su taki, ktori si to uvedomia az vtedy, ked uz je na podobne veci asi trochu neskoro: napr. niekde v cudzej krajine, kde ich pocas cestovania ako 70-rocnych prekvapi nahla choroba a oni pocitia, ze uz im vela casu neostava. a to uz nehovorim o tom, ze usadenie samotne sa nerovna skoncovaniu s cestovanim (aj ked mozno v tom mojom ponimani ano- ked mate rodinu a stalu pracu, tazko sa vam bude odchadzat na dvojmesacnu cestu po strednej azii, hm?).

ja sa momentalne snazim odlozit svoje tulave topanky na par mesiacov tak, aby som ich najblizsi rok nenasla. drzim si palce, aby sa mi to podarilo- dufam, ze skola a praca mi v tom dostatocne pomozu. no a potom, po roku, sa konecne budem moct znovu vydat on the road:-)........sloboda je sloboda....

(m,thx4freedom)

edinburgh

pisem z edinburghu. tu som sa premiestnila po tom,ako som odisla 25.juna z litvy, stravila 7 dni doma v trencine, 4 dni v bratislave a potom tyzden v londyne. v edinburghu som uz treti rok. doobeda pracujem v malom rodinnom hoteli v centre mesta a poobede si uzivam volno. prave tento vikend zacalo asi 7 roznych festivalov, takze pohyb v centre mesta sa pomaly ale isto stava coraz komplikovanejsi kvoli zaplave turistov- a mne sa ponukaju nove moznosti travenia volneho casu.

preco som v edinburghu.

prisla som sem, pretoze toto mesto milujem. hlavne mesto skotska je okrem krasnej gregorianskej architektury, mora, velmi pitoreskneho vzhladu a dalsich prijemnych veci vynimocne aj tym, ze pocasie v lete je tu, hm, ako to povedat, skratka, depresivne.preto som po prvom lete stravenom v edinburghu odlietala s pocitom, ktory by sa dal strucne zhrnut slovnym spojenim "never more". najmä kvoli mojmu sklamaniu z toho, ze 3/4 letnych veci, ktore som si privliekla so sebou na oblecenie som pri odchode ani nemusela skladat, kedze som sa ich cele tri mesiace ani raz nedotkla. dazdive pocasie, nutnost obliekat si kazde augustove rano windstopperovu vetrovku a podobne radosti dokazu byt niekedy dost presvedcive.

pocas roka som sa k edinburghu podvedome stale akosi vracala. spominala na milion detailov, zakuti mesta, plaz, ludi, budovy, parky.......a v juli 2005 som sa tu ocitla zase. tentokrat som pri odchode bola nahnevana kvoli tej istej veci: 3/4 oblecenia, ktore som si vzala (najma svetre a dlhe nohavice) som opat vobec nevyuzila, pretoze bolo cely august teplo. zeby sa efekt globalneho oteplovania prejavil v skotsku tak vypuklo?

ked som do EDI prilietala z londyna tento rok 11.jula, citila som sa ako keby som isla na navstevu k nejakym pribuznym- nechodite k nim casto, ale prostredie je vam doverne zname. toto leto sme sa s dalsimi 5 Slovakmi prestahovali trochu dalej od centra, do malickeho mestecka hned za EDI, Musselburghu. Plaz mame 3 minuty od bytu a takmer kazdy vecer si na prechadzkami po promenade pri plazi vychutnavam,ake to je prvykrat v svojom zivote byvat na dedine (pretoze podla mna, so vsetkou uctou, Musselburgh JE dedinka). zatial je to velmi, velmi fajn.

musselburgh ma v svojom logu motto "honest toun" (ano, toun, nie town, to je skotstina, moji mili), co by sa dalo volne prelozit ako "pocestne mesto". k tomu sa krasne hodi nadpis, ktory je v jednom z miestnych pubov hned pod spominanym logom: "beware of pickpockets" (t.j. davajte si pozor pred vreckarmi).

ludia su tu mili. vstup 10 novych krajin do EU v r.2004 a nasledny enormny narast poctu (najmä mladych) ludi z centralnej a vychodnej europy ako aj "sluzobne starsi" pristahovalci z indie, ciny a pakistanu a inych casti sveta naucili skotov respektovat ine kultury (teda takmer vzdy, nic nie je idealne-minuly rok tu vybuchla miestna mesita) a byt zhovievavi k tym jedincom, ktori este nestihli svoje usi adaptovat na vyrazny skotsky prizvuk, ktory je niekedy takmer deprimujuci- predstavte si, ze mate certifikat z cambridge, potvrdzujuci, ze vasa vedomost z anglictiny je na velmi pokrocilej urovni a pri rozhovore so skotom/kou sa vam niekedy stane, ze skot/ka na vas pozera ako ehm, mentalne pomalsieho, kedze este pred minutou ste na nu chrlili krasne odborne anglicke slovicka (vdaka, bratislavska katedra politologie, ze nie si schopna zabezpecit skripta v slovencine, a tak nutis studentov od prvaku citat vsetko v AJ) a zrazu nerozumiete slovicku "dom" alebo "chlieb". dom (house) sa totiz po skotsky povie "huuz" a chlieb sa povie "briiid". nastastie, ako som uz napisala, zda sa mi, ze skoti su zvyknuti, ze im ludia nerozumeju. a tak sa usmievaju, opakuju, posunkuju a pod.- a nakoniec sa vzdy nejako dohodneme.

ak by ste nahodou niekedy zavitali do skotska, nezabudnite sa zastavit v highlands-hornatom regione na severe krajiny- aj ked najvyssi vrch (spravnejsie by bolo pomenovanie kopec) Britanie Ben Nevis ma iba nieco okolo 1 400 metrov, krajina, ktora ho obklopuje je taka krasna, ze je takmer nemozne spravit fotku, ktora by nebola vyrazne gycova. o troch zoskupeniach ostrovov (Hebridy, Orkneje, Shetlandy) na severe a severozapade krajiny ani nehovorim...

no a este jedna vec- ak do EDI, tak v auguste. vtedy sa tu simultanne kona 7 roznych festivalov (od knizneho cez filmovy az po festival okrajovych umeni), populacia mesta vyskoci z pol miliona na milion a domaci sa zrazu nemaju kam pohnut, pretoze turisti su naozaj VSADE. krasa, krasa, krasa. tolko poulicnych umelcov skoncentrovanych na tak malom priestore, to je zazitok sledovat. a tak chodim, po meste, zastavujem sa na kazdom kroku, pozeram na predstavenia a pytam sa samej seba, ci to pridavne meno "pracovne" predsa len nevynecham- skratka prazdniny...

st.peterburg a moskva

z tallinnu sme odchadzali v stredu vecer (7.jun). vtedy sa cely nas vylet zacal podobat na taku malu konspiraciu, ktora mala svoje vyvrcholenie v moskve. presne o polnoci sme nastupili na nadrazi na bus, ktory vyzeral celkom v pohode, teda okrem tych drevennych ramov v jeho interieri. hmm...okrem nas do peterburgu cestovala este skupinka mexicanov a to bolo vsetko. ja som po piatich minutach zalomila a spala celu noc. akurat lulu s matusom vraveli, ze celu cestu nespali, kedze spravanie soferov- zastavovanie len tak na ceste, striedanie soferov za niektorymi mestami a otvaranie batozinovych priestorov tesne pred hranicami- na nich neposobilo prave ukludnujuco. Prebudila som sa az nadranom, ked sme prechadzali estonsko- ruskym mestom narva- vedeli ste o tom, ze na severe EU existuje mesto podobne rozdelene ako kedysi berlin?? cast mesta patri estonsku, tym padom europskej unii- a cast mesta spada pod rusku federaciu. vacsinu obyvatelov (90%) tvoria etnicki rusi.
prichod do petrohradu bol dazdivy- ale potom bolo cele styri dni krasne. byvali sme v centre mesta, takze metro sme vyuzivali minimalne....st.peterburg je mlade mesto- ma iba 300 rokov..... pravom sa nazyva benatkami severu, ponad nevu a jej ramena mozete prejst cez jeden z 300 roznych mostov.....vacsina budov je postavena neoklasicistickom style, ktory by ste nasli aj kdekolvek v zapadnej europe...........
pochodili sme vsetko, co sa dalo v ramci 4 dni stihnut- ermitaz (jaaaaaaaj, holandske zatisia a sceny z polovaciek nepatria prave k mojim najoblubenejsim, ale zato zbierka modernistov je vyborna!), petropavlovsku pevnost (aj s hrobmi poslednych romanovcov), muzeum politickej historie ruska (stat v kancelarii, kde pred storocim pisal lenin svoje prejavy, hm, to vyzadovalo sebaovladanie...), muzeum a hrob f.m. dostojevskeho (asi vrchol mojej navstevy peterburgu), najslavnejsie chramy petrohradu, niektore z nich naozaj vyzerali pri tom svojom neobyzantskom style ako torty, len sa zahryznut a cele ich spapat na jedno posedenie.
ak idete do petrohradu s cielom zazit mesto, o ktorom pisal dostojevski, budete sklamani asi tak, ako som bola ja. z nevskeho prospektu je obchodny bulvar. v teorii estetiky existuje nieco, co sa vola duch miesta (genius loci)- teda to, ako na vas objekt alebo miesto posobi. moje dojmy z petrohradu, nech boli akekolvek pozitivne, boli prehlusene pocitom, ze duch tohto mesta umrel pocas druhej svetovej vojny, ked bol petrohrad 900 dni obkluceny nemeckymi vojakmi a dennodenne bombardovany. mesto vyzera nadherne....ale akosi prazdne. domy su velkolepe, budovy sa tycia nad nevou.....ale vsetko to vyzera tak skrupinkovo, pozlatka, ktora nebola este naplnena cokoladou.
najkrajsi zazitok bol tak trochu neplanovany- az po prichode do mesta sme sa dozvedeli, ze sme dosli prave v case, ked vrcholia slavne biele noci. pri tom nasom celodennom chodeni sme sa dopracovali k tomu, aby sme vydrzali ostať sviezi aj po polnoci az na treti den. a tak sme sa o pol druhej v noci (ehm..noc....v skutocnosti bolo sero, nie tma) vybrali k nabreziu, kde desiatky domacich aj turistov cakali na velkolepe divadlo: o druhej v noci sa na 15 minut zotmelo: vacsiu cast oblohy vtedy zahalila tma, ale na jednom konci ste uz mohli vidiet usvit. biele noci su v skutocnosti ukazom, kedy sa sumrak snubi s usvitom, zapad slnka s jeho vychodom. o stvrthodinu uz bolo opat jasno. v tom case sa zacali pomaly, jeden po druhom, otvarat mosty ponad nevu- kazdu noc po rieke v noci plavaju lode, ktore kvoli mostom nemozu cez den prejst. na kazdom moste su policajti a davaju pozor, aby na nom nikto neostal. dost casto sa stava, ze niekomu nevyda a musi cakat na nespravnej strane rieky dve az tri hodiny. v tom case sa na druhu stranu mesta skratka nedostanete.
a ako sme sa dostali do moskvy? uplnou nahodou sa nam podarilo kupit lacne listky na nocny vlak petrohrad- moskva (kedze tety na stanici nerozpravaju inak ako po rusky, bol to dost problem, stale nechapali, co po nich chceme). prisli sme po 8 hodinovej ceste celkom prijemnym vlacikom- vsetky nase predsudky o ruskych zelezniciach a voznoch druhej triedy boli prekonane.
bol pondelok, 12.juna. uplne neplanovane sme sa ocitli v hlavnom meste ruskej federacie prave v den, ked rusi mali statny sviatok (v roku 1990 rusky parlament deklaroval nezavislost). malo to svoje vyhody- ku kremlu sme sa dostali bez najmensich problemov cez ulice, na ktorych nebolo nic okrem nespocetneho mnozstva policajtov a este viacej turistov. ziadne auta....po prvykrat sme sa zhacili vtedy, ked sme zbadali, ako sa deti, zladene do bielo-modra (dievcata) a bielo-cervena (chlapci) chystaju na jednom konci ulice pod vedenim nejakeho ucitela, drziaceho cely cas rusku vlajku. o chvilku sa uz rozbehli lahkym poklusom smerom ku kremlu- a tak som po 16 rokoch mala tu cest zazit znovu nefalsovanu spartakiadu. radost pozerat:-)
rusi oslavuju svoj statny sviatok naozaj velkolepo- okrem spominanej spartakiady sa v centre odohraval ludovy koncert priamo na cervenom namesti (obohnanom dalsou stovkou policajtov), vsadepritomne napisy „slava rossiji“, jedna demonstracia mladych studentov (o ktorej sme si najskor mysleli, ze ide o demonstraciu proti putinovi- a po 20 minutach sme zistili, ze studenti lomonosovovej univerzity prisli vyjadrit svoju podporu rusku a verejne oslavit statny sviatok!!!!!) a dalsie akcie. celkom zaujimave divadlo. cele to vyvrcholilo nasim vecernym hladanim hostela, ktory sa mal podla internetovych informacii nachadzat priamo na najhistorickejsej, najstarsej a najkrajsej ulici v meste- starom arbate. po dlhsom hladani sme pochopili, preco na www stranke udavaju take presne pokyny ako sa k hostelu dostat: kvoli uzasne prebujnenej a vysoko neefektivnej byrokracii v rusku funguje vacsina hostelov polo-ilegalne- vacsinou su to take vacsie byty v centre, ktore su prisposobene tomu, aby sa tam pohodlne v 5 izbach vyspalo a najedlo priblizne 20 ludi. skoncili sme v prijemnom byte, kde uz na nas cakala mlada ruska, ktora nam so slovami dobru noc, ved zaplatit mozete aj zajtra (?) podala postelne pradlo a zabuchla dvere bytu. vrcholom nasej konspirativnej cesty po rusku boli dva vecerne rozhovory: ludia, uz som spala v roznych hosteloch, ale po prvykrat som stretla americana v strednych rokoch, ktory sa chystal zosobasit s mladuckou ruskou, s ktorou sa zoznamil cez internet a hodinu sa ma snazil presvedcit, ze celemu svetu vladnu slobodomurari, ktori spolu s fabianistami (nie, ja tiez neviem, kto to poriadne je) obsadili najvyssie statne pozicie v administrativach jednotlivych statov a prostrednictvom farmaceutickych firiem sa snazia podavanim neucinnych liekov zlikvidovat 5,5 miliardy ludi, kedze ich konecnym cielom je stav, kedy by celu zem osidlovalo iba 500 milionov obyvatelov. moje otazky tykajuce sa udajnej vsemocnosti tychto spolkov (ked su vraj schopni zabit tolko ludi, ako to, ze nedokazali ukontrolovat populacnu exploziu a dopustili taky narast populacie?) american z kalifornie uspesne odignoroval.
v tom istom case lulu a matus v izbe nadviazali rozhovor s balkancom (srbom), ktory prisiel do moskvy na navstevu priatela, ktory podla jeho slov klame bohatych rusov tym, ze im predava nejaku tabletku, ktora im udajne predlzi zivot na 120 rokov. na otazku, co planuje v moskve robit nasledujuci den odpovedal, ze on ju ide vyskusat tiez (!!!). zabava, na svete je take uzasne mnozstvo ludi, s ktorymi sa mozete zoznamit a porozpavat- a pritom sa dozvediet tie najbizarnejsie nazory.
nas vylet v moskve sa skoncil trochu inak, ako sme si ho predstavovali: nevideli sme lenina (mauzoleum bolo v rekonstrukcii, otvaralo sa den po tom, ako sme mali naplanovany odchod z ruska), kremel tiez nie (v ten den sa uz naplnil povoleny pocet turistov, ktori su denne pustani do komplexu), matus sa skoro rozplakal, ked zistil, ze muzeum druhej svetovej vojny byva prave v utorky zatvorene (nikto nechape, preco v utorky...ani my!). ale zato sme videli chram vasila blazeneho, chram krista spasitela (zburany na prikaz stalina a nanovo postaveny po obnoveni ruskej federacie), slavny obchodny dom GUM, presli sme sa centrom moskvy. pokecali sme si s policajtom straziacim cervene namestie o tom, ako sa mame v slovaciji a vypoculi si ponosy na nizke platy. v ten krasny slnecny den na mna najviac zaposobili stalinove mrakodrapy oznacovane aj ako „sedem sestier“- vyskove budovy, ktore dal postavit v ramci jedneho zo svojich velkolepych projektov postavit sam velky stalin (a su naozaj nadherne...!!!!). tie naozaj odporucam. moze to zniet trochu prekvapivo, ale v moskve su krasne parky- najma okolo rieky moskva. len tak si sadnut a vychutnavat si atmosferu najvacsieho mesta europy (oficalne 10 mil. obyvatelov, neoficialne o 5 milionov viac).....cele mesto posobi velmi, velmi fajn- predovsetkym ak ste turista alebo bohaty rus. odvratena strana moskvy je naopak velmi viditelna- zobraci, ktori uz rezignovali na natrcanie rukou (to je uz nieco uplne otrepane a absolutne neefektivne) vam na hlavnych uliciach ukazuju vsetko, co by mohlo aspon trochu prilakat turistov- od troch psikov v klietke o rozmeroch pol metra x pol metra az po jednonoheho havrana priviazaneho o jedinu nohu ku kartonovej krabici. tomu vsetkemu kraluje nespocetne mnozstvo „zarucene pravych“ suvernirov z komunistickej minulosti- ciapky, odznaky, tricka, busty....cokolvek. to, co niekedy vidite na uliciach, vo vas zanecha rozporuplne pocity- ti ludia, ktori teraz predavaju tieto suveniry tak robia preto, lebo inu pracu nemaju- a ani perspektivu jej ziskania v blizkej buducnosti. v minulosti pritom patrili k tym, ktori z komunistickeho rezimu mali prospech alebo k tym, ktorym tento rezim znicil zivoty ich alebo ich blizkych.....ten rozpor je velmi vypukly.....udrie vam do oci uplne vsade- ci uz stojite na cervenom namesti ako turista, ako prislusnik neustale rastucej triedy zbohatlikov alebo ako posledny zametac ulic. moskva sa na nic nehra. ponuka vsetky svoje tvare a za jej podobami netreba cestovat do odlhalych mestskych stvrti. taky mikrokozmos toho, ako vyzera realita v post-komunstickych krajinach dneska....odporucam kazdemu.a ja sa tam chcem vratit tiez...

tallinn-estonsko

cestovanie smerom dalej na vychod od litvy sme si s lulu a matusom planovali uz od zaciatku.kedze do aprila tu boli mrazy a potom sme mali trochu zhony v skole, cas nasho vyletu sa neustale posuval.nakoniec sme boli schopni vybavit si viza do ruska a pondelok, 5.juna sme zacali nase cestovanie,smer sever. jedine, co sme mali, bol autobusovy listok vilnius-tallinn a dohotnute ubytovanie v tallinne a sankt peterburgu. planovali sme cestovat nieco viac ako tyzden, viza do ruskej federacie sme mali do 16.juna. najtazsie na celej priprave bolo balenie. predstavte si, ze sa balite priblizne na 12 dni, ale idete do oblasti, v ktorych bude uplne odlisne pocasie. okrem toho neviete celkom presne, kde budete byvat, takze musite zobrat dostatok veci na to, aby ste nemuseli prat. a okrem toho, caka na vas perspektiva toho, ze kedze chcete setrit cas, a tak planujete pohyby medzi mestami hlavne v noci, budete celi rozbiti nosit vasu batozinu po meste cely den, kedze tam, kde sme spali, sme vacsinou mohli dojst az poobede.

ked sme v utorok rano vystupili, niektori menej (lulu spinkala celu cestu) a ini viac (ja som celu noc nezazmurila oko) rozbiti v tallinne, privitala nas krasna kosa. tallinn je hlavne mesto estonska a ma priblizne 400 000 obyvatelov (priblizne tretina vsetkych estoncov). k tomu musite priratat tisicky finov, ktorych sme stretavali najma v blizkosti pristavu.pre informaciu: medzi tallinnom a helsinkami premavaju pravidelne trajektove linky, ktore privazaju najmä finov- kedze v ich krajine je alkohol VELMI drahy a navyse jeho predaj je obmedzeny, tallinn, kde su obchody s alkoholom na kazdom kroku a ceny su oproti tym finskym naozaj smiesne, sa stal jednou z najoblubenejsich finskych destinacii.boli sme z toho v miernom soku- cely pristav sa hemzil vysmiatymi finmi a finkami (organizuju sa dokonca cisto zenske zajazdy- jednu snimku mate v albume tallinn), ktory si v malych praktickych kufrikoch privazali do svojej vlasti tekute cennosti. ach jaj, no vidite, a ze vraj ekonomicka uroven by mala v dlhodobom meradle pozdvihovat aj kulturny zivot spolocnosti- mne sa to cele zdalo ako taka mierna dekadencia.....

historicke centrum mesta je nadherne a velmi kompaktne (hradby a viac ako 25 vezi mestskeho opevnenia ostali zachovane).celkovy dojem umocnuju ocarujuce malicke ulicky, ktore navodzuju pocit,ze ste sa ocitli v stredoveku.posobi ako typicke mesto hansy, zdruzenia cechov, disponujucich medzi 13.-17.storocim monopolom na balitcke more- prevazny vplyv v hanse mali najma nemecke mesta a na architekture tallinnu je to viditelne.

estonci su mili. usmievaju sa a su velmi ochotni. v ramci pobaltskych statov sami seba vnimaju ako tych, ktori su uz "za vodou" (co je naozaj pravda) a casto sa skor ako na pobaltie orientuju na finov- a to nielen kvoli spolocnym ugrofinskym korenom...niekedy som mala pocit,ze sa od litvy a lotysska distancuju aj preto, lebo by sa sami najradsej videli v skandinavii, ktora ma, priznajme si to, trochu inu povest ako pobaltie. a este nieco, co vas asi potesi pri pripadnej navsteve: v tallinne nie je problem dorozumiet sa po anglicky: estonci sa uz naucili, ako sa robi biznis (mali dobrych ucitelov: ostavam vo viere, ze ti fini do estonska chodia aj kvoli niecomu inemu ako lacnemu alkoholu) a pre bezneho turistu, ktory ocakava vsetky tie tematicke prehliadky okolo mesta spolu so zaplavou gycovych suvernirov, to bude raj na zemi.

tallinn sa mi pacil- ako mesto, ktore pekne vyzera...historicke centrum je hradbami oddelene od vyskovych modernych budov, ktore neposobia rusivo..ale obavam sa, ze tym to aj koncilo..... muzuem moderneho umenia je super, odporucam. zahrady a sidlo petra velkeho...hmm, oplati sa vidiet tym, ktori maju radi schonbrunn vo viedni...a plaze pri pobrezi mora lakaju cistym bleduckym pieskom. ked sme odchadzali o polnoci autobusom do peterburgu, v duchu som si slubila, ze sa do tallinnu este vratim- ked budem mat sestdesiat a budem na dochodku-vtedy uz hadam konecne prestanem vymyslat a zacnu sa mi pacit uhladene mesta a nakupovanie suvenirov....

(fotky sa mi z mne neznamneho dovodu nepodarilo vlozit priamo do textu- treba sa k nim preklikat- vlavo kliknite na "fotky" a tam si treba vybrat album "tallinn")

ked sa nestiha

z ciest po rusku a estonsku sme sa vsetci traja vratili zivi a zdravi, plni novych zazitkov a dojmov. potom sme stravili dva dni na pobrezi litvy, na poloostrove neringa, v oblasti nida, kusok od kalliningradu.o tom vsetkom napisem uz velmi skoro....asi az po navrate na SK,kam prilietam 23.juna. dovtedy sedim a pisem cast diplomovky, ktoru musim odovzdat na uni v BA.a ak nesedim a nepisem,tak sa lucim s ostatnymi erasmus a vdychujem posledne dusky litvy.....zatial sa vsetci majte pekne