riga (12.-14.maj)

Asi pred hodinou sme prekrocili lotyssko-litovske hranice a mierime spät do Vilniusu. Vikend v Rige bol nezabudnutelny; ak by bola nutena pouzit na opis uplynulych troch dni jedno slovo, bolo by to slovo haluz.
Do milionoveho hlavneho mesta Lotysska sme sa chceli ist uz davnejsie, ale cakali sme, kym sa zlepsi pocasie. Ked uz aj bolo pekne, mali sme toho vsetci prilis vela v skole. A tak sa nam- teda Lulu, Matusovi a mne- podarilo naplanovat city break do Rigy az na tento tyzden. Vsetci sa nam cudovali- a pravdupovediac, ani nam nebolo vsetko jedno, kedze Slovak team si uplne inteligentne vybral vikend, pocas ktoreho este stale prebiehali v Rige majstrovstva sveta v ladovom hokeji: co okrem ineho znamenalo automaticke strojnasobenie cien ubytovania a vsetkych ostatnych sluzieb.
Prvy problem za nas vyriesila Lulu, ktora v Bratislave pracuje pre pobocku firmy, ktorej kancelaria je uplnou nahodou aj v Rige. A tak stacilo zopar mailov a Slovaci sa nanominovali do office konzultacnej firmy priamo v srdci Rigy, kde na nich cakal dvojizbovy byt s kuchynou a wireless internetom. Tym sa stal pre nas problem vysokych cien za ubytovanie absolutne irelevantny.
Riga nas privitala v plnej krase: slnkom zaliate mesto plne vezi, obklucene riekou Daugava z troch stran. Daugava je taka siroka a mohutna, ze cela architektura mesta a jeho osidlenie sa podriadili smeru jej toku. Na druhom brehu, daleko od historickeho centra, sa do vysky tycila televizna veza ako taky maly ihlan, spajajuci oblaky so zemou. Historicke centrum je rozlahle a citit v nom vplyv Germanov, ktori krajinu okupovali od konca 18.storocia. prekvapi vas tu vela secesnych obytnych domov, kvazigoticky styl konca 19.storocia, male ulicky aj siroke bulvary, nadherne parky, ktore sa krasou rovnaju Luxemburgskym zahradam v Parizi. Automaticky sa mi v hlave zacali rojit porovnavania s Vilniusom: v Rige je citit, ze bola odjakziva obchodnym centrom, mesto je akoby viacej otvorene, pysi sa tym, co ma- ukazuje svoje bohatstvo na obdiv: zbadate ho uz pred tym, nez vobec vkrocite do Rigy. Vilnius ma nadherne kompaktne barokove centrum- to vsak uvidite az vtedy, ked sa prechadzate po jeho starobylych klukatych ulickach. Neda sa povedat, ktore mesto je krajsie. Ide skor o to, co vam viac vyhovuje a kde sa citite lepsie. A mne bolo v piatok, po prichode do slnkom zaliatej Rigy a s predstavou nadchadzajuceho bezstarostneho vikendu straveneho iba tak, ako si my sami naplanujeme, uplne uzasne.

Ako sa dosat na majstrovsta sveta v ladovom hokeji (navod pre hokejovych nenadsencov):
Co sa robi v meste, v ktorom prave prebiehaju majstrovstva sveta v ladovom hokeji?? No, pre mna ako cloveka, ktory bol jediny krat na hokejovom zapase vtedy, ked Trencin vyhral slovensku ligu (a uz si naozaj nepamatam, s kym sme to vtedy vlastne hrali a v ktorom roku to bolo) by odpoved znela: vyhybat sa davom, zaliezt do muzei a kostolov a pochodit pamiatky v centre. Nevsimat si opitych Finov a Svedov, ktori sa v hokejovych dresoch (a zasadne v skupinkach) promenadovali po centre sprevadzani hojnym poctom miestnych lotysskych fanusikov oblecenych v narodnych farbach a NEUSTALE fukajucich do vsetkych nastrojov, na ktorych bolo mozne vyludit akekolvek skreklave zvuky.
Co sa stane, ked idu slovaci po Rige? A ked Matus povie: „baby, k office sa dostaneme, ked pojdeme rovno a potom zabocime na Kalku iella vpravo“? Napriklad sa vam moze niekto prihovorit: „ahojte Slovaci“. A ten niekto moze byt sportovy redaktor dennika Pravda, ktory ma uplnou nahodou tri listky na hokejovy zapas Slovensko- Svajciarsko a dava vam ich takmer zadarmo???? No, ani sme velmi nerozmyslali, vzali sme listky, zlozili veci do bytu a s Matusom a Lulu som sa vybrala na svoj druhy hokejovy zapas v zivote. Ked uz, tak uz: zobrali sme SK vlajky, ktore rozdavali pred vstupm na stadion, na hlavu dali papierove helmy s logom sponzora a vstupili sme do hokejovej haly, viac zafarbenej do svajciarskej cervenej (a zltej- fanusikovia Tre Konor pravdepodobne nemali co robit, a tak sa vybrali na tento zapas) ako do slovenskych farieb, ale zjavne to nikomu az tak velmi nevadilo. Atmosfera bola vyborna, domaci Lotysi drzali palce obom timom a tlieskali pri kazdom gole (a ano, zase piskali na vsetko, co bolo schopne vydat zvuk). Pocas hry mi Matus vysvetlil zaklady hokeja a tak sme sa spokojni vybrali po zapase spat na byt- Matus stastny z toho, ze bol na zapase majstrovstiev sveta a dokonca odfotit urobil zopar fotografii (co bolo samozrejme zakazane), zaroven nahnevany, pretoze sme remizovali: Ja spokojna, kedze som konecne pochopila rules of the game, absolutne neberuc v uvahu to, ze v ten den si slovensky tim asi spalil vsetky nadeje na postup dalej.

Co robia Slovaci po tom, ako boli neplanovane na majstrovstvach sveta v hokeji?
- idu von s Lulu, ktora si usilovne smskovala s jednym z hokejistov, ktory je uplnou nahodou bratrancom jej priatela. A tak asi po polhodinke oznamila, ze sa o dve hodiny stretavame so slovenskymi hokejistami Do toho este prisla sms od novinara Marosa, ci sa nahodou vecer nestretneme. Namiesto toho, aby sme riesili co budeme robit aby sme zabili vecernu nudu v Rige sme sa dostali do zaujimavej dilemy: SLOVENSKI HOKEJISTI alebo velmi priatelsky NOVINAR?
Nakoniec sme sa s Matusom stretli s Marosom, presli sme sa s nim po vecernej Rige, pokecali o vsetkom moznom aj nemoznom (na druhy den som sa dozvedela, ze stihol o nas napisat clanok do Pravdy a potom sme sa pripojili k Lulu, ktora uz bola v druznom rozhovore s hokejistami. Ked sme dosli, kupili dalsiu flasu vina a v rozhovore sa pokracovalo dalej. S Martinom Cibakom tam bol brankar Krizan, ktoreho prve meno som uz uspesne stihla zabudnut. Pristavili sa tam dalsi- z nich si pamatam Lassaka a Stanu.
A tak sme uspesne stravili piatok v Rige: moju poslednou myslienkou, ked som si rano o pol 4 pripita lihala do postele bolo: preboha, co nas len caka dalsie dva dni?????